Povedzte Francúzovi na cestách, že má za dedinou o 5 odbočiť doprava. Povedzte to isté Britovi a pravdepodobne odbočia inde, lebo jeden je zvyknutý na kilometre a druhý na míle. Obaja si ešte môžu pomyslieť, že máte na mysli minúty, prípadne spozorujú, že to, čo hovoríte, nedáva zmysel, lebo to nie je úplná informácia.
Keď chceme pochopiť, čo sa nám pivovarník snaží povedať číslami, ktoré napísal na etiketu, musíme pochopiť jednotky, ktoré používa. To je holý fakt, ktorý sa nedá nijak obísť. Dobrá správa je, že to nie je vôbec komplikované.
V pivovarskom svete sa všetko točí okolo niekoľkých čísel. Znalci sa môžu vypytovať na mieru horkosti, alebo farby. Ale najčastejšie zvyknú ľudia klásť dve otázky:
"Koľko to má alkoholu?"
"Koľkátka to je?"
Mne je ľúto, že často nerozumejú rozdielu medzi nimi, preto sa o ňom v krátkosti rozpíšem.
Prvá podstatná informácia, ktorú treba pochopiť, je, že alkohol vzniká v pive kvasením cukrov. Pred zakvasením sa pivo nazýva mladina. Obsahuje cukor, tzv. extrakt.
Na vyjadrenie obsahu extraktu v mladine sa u nás používajú stupne Plato, alebo aj °P (v zahraničí názov zameniteľný so stupňami Brix, alebo stupňami Balling). Je to stupnica, ktorá iba iným spôsobom opisuje hustotu mladiny.
Čo ale teda presne znamená 12°P? Definícia hovorí, že sú to percentá hmotnosti extraktu v mladine. Inými slovami, 1kg mladiny, ktorá má 12°P obsahuje 120 gramov extraktu.
V našich zemepisných šírkach existuje zvyk písať namiesto °P symbol %, určite ste sa s tým už stretli. Má to svoju logiku, keďže stupne Plato vyjadrujú percentá. Z mojej skúsenosti je z toho ale často zákazník zmätený, pretože pri slove percentá myslí na alkohol. Dielo zla je dokonané, keď pri symbole % nie je uvedená žiadna jednotka. Správne by sa malo písať % EPM, resp. % epm, alebo aspoň % extraktu, kde EPM znamená extrakt pôvodnej mladiny.
Aké z toho plynie ponaučenie? Extrakt, respektíve stupňovitosť sa dá zapísať rôznymi spôsobmi, podstatné je ale uviesť jednotku. °P, % ABV a % EPM si popletie omnoho menej ľudí, než iba ° a %. A bude to už v zásade iba ich chyba.
Niektorí z Vás si však možno všimli, že to zatiaľ s alkoholom nemá nič spoločné.
Alkohol vstupuje do hry až počas kvasenia. Koľko ho vznikne, nezávisí iba na pôvodnej stupňovistosti mladiny. Závisí to aj od obsahu špeciálnych sladov, rmutovacej schémy, použitého kmeňa kvasiniek, priebehu kvasenia, príp. umelých zásahov pivovarníka.
Preto je síce pravda, že priemerná dvanástka bude silnejšia, ako priemerná desiatka a táto pravdepodobnosť sa ešte zvyšuje, ak sú obidve pivá príslušníkmi toho istého pivného štýlu. Ale nie je to tvrdé pravidlo. Môžete sa bez problémov stretnúť so situáciou, keď vedľa seba položíte pivo 12°P a 10°P a to prvé bude obsahovať menej alkoholu, ako to druhé.
Poviem Vám príklad zo života. Sám si doma varím pivo. A tento rok sa mi stalo, že som posielal dve pivá na súťaž. Jedno malo 13°P a druhé 17°P. Obe mali rovnaký obsah alkoholu 7% ABV. To prvé bol hlboko prekvasený saison a druhé bol oatmeal stout s vysokým obsahom neskvasiteľných cukrov.
A keď už som spomenul to ABV. Je to skratka z anglického "alcohol by volume", alebo po našom objemový obsah alkoholu.
S tým sa spája ďalší zaujímavý príbeh. Mnohí z vás už určite počuli, že americké pivá sú v porovnaní s európskymi slabšie a vodové. Pravda je taká, že to je iba mýtus. Vznikol v temných časoch okolo americkej prohibície, kedy bolo módne variť čo najslabšie pivá a preto začali tamojšie pivovary používať ABW - váhový obsah alkoholu. Keďže alkohol má menšiu hustotu, ako voda, je toto číslo v porovnaní s ABV vždy nižšie. To síce ohlúpilo vtedajšie gazdinky bojujúce za umiernenosť v pití, ale vytvorilo to pre americkú pivnú scénu imidž, ktorého sa nevedia zbaviť dodnes.
Dúfam teda, že keď budete mať najbližšie ťažkú hlavu z percent a stupňov okolo piva, nehodíte flintu do žita a spomeniete si na tento článok.
Vidíme sa pri orosenej dvanástke!